Západné krajiny sa v posledných týždňoch čoraz viac rozchádzajú v
otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť aj na ciele
v Rusku. Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť
legitímnej obrany proti ruskej invázii, zatiaľ čo ostatní vyjadrujú
obavy, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.
Stoltenberg pripomenul, že obmedzenia na použitie zbraní sú rozhodnutiami na úrovni jednotlivých štátov.
"Vzhľadom na vývoj tejto vojny som však presvedčený, že nastal čas
zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne
brániť," povedal Stoltenberg v prejave na pôde Senátu Parlamentu ČR
pred začiatkom neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí
krajín NATO v Prahe.
"V uplynulých týždňoch a mesiacoch sa väčšina ťažkých bojov odohráva pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice," povedal
šéf Aliancie v súvislosti s bojmi v Charkovskej oblasti. To podľa neho
umožňuje ruskej armáde útočiť na ukrajinské jednotky aj priamo z územia
Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada zrušenie
obmedzení, americký Pentagón to však doteraz vždy odmietol s
odôvodnením, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine zbrane len na
oslobodzovanie územia obsadeného Ruskom, nie na zasahovanie v samotnom
Rusku.
Stoltenberg tiež upozornil na isté nedostatky v poskytovaní podpory Ukrajine. "V
posledných mesiacoch pozorujeme vážne oneskorenia v poskytovaní
vojenskej pomoci a vážne nedostatky, napríklad pokiaľ ide o protivzdušnú
obranu a muníciu,“ skonštatoval.
Vo svojom prejave v Senáte podčiarkol dôležitosť nadchádzajúceho
júlového summitu NATO vo Washingtone, na ktorom očakáva, že lídri prijmú
dôležité rozhodnutia v troch oblastiach: posilnenie obrany Aliancie,
zvýšenie podpory pre Ukrajinu a prehĺbenie partnerstiev NATO.